Pandémia koronavírusu a s ňou súvisiaca domáca karanténa celej spoločnosti má jednoznačne už v súčasnosti zásadný dopad na každú oblasť nášho života – nehovoriac o jej dopade na rôzne podniky a spoločnosti. V priebehu posledných týždňov tak bol svet v jej dôsledku nútený zvyknúť si na novú formu výkonu svojej práce – a to na tzv. „homeoffice“ alebo „prácu z domu“. Samozrejme nie každé povolanie je možné vykonávať aj z domu a možno si poviete, že ak existuje nejaká profesia, ktorú takýmto spôsobom nemožno realizovať, je to jednoznačne práca interiérového dizajnéra. Avšak to nie je pravda.
Podľa Danea Austina, interiérového dizajnéra pôsobiaceho v Bostone, sa jeho práca od zavedenia domácej karantény dokonca ani príliš nezmenila. Ako sám uviedol: „Väčšina práce, ktorú ako dizajnér vykonávam, je online charakteru a preto dokážem aj s uzavretím svojej kancelárie pohodlne pracovať ďalej len s využitím svojho počítača.“ Rovnako ďalej konštatoval, že už mnoho rokov sa prezentácie jeho návrhov odosielajú klientom v PDF formáte miesto toho, aby sa vypracovávali kreslené, či maľované umelecké návrhy s priloženými vzorkovníkmi materiálov a farieb. Čo sa zasa týka merania a hodnotenia interiéru – podľa jeho slov ani na to nie je nutná fyzická prítomnosť dizajnéra v priestore. Mnoho potrebných údajov totižto môže byť získaných z pôdorysov a fotografií.
Podobný postup využíva aj Jill Litner Kaplanová, ktorá si dištančnú spoluprácu osvojila už dávnejšie a to prostredníctvom spolupráce so zahraničnými klientmi, ku ktorých priestorom nemala kvôli obrovskej vzdialenosti prístup. V prípade absencie osobného kontaktu so zákazníkom a taktiež aj absencie obhliadky interiéru spolupráca prebieha jednoducho. Klient je požiadaný o náležitú dokumentáciu priestoru a v prípade, že nemá vedomosť o tom, ako priestor správne odmerať, Kaplanová so svojim tímom mu tieto informácie krok po kroku detailne a precízne opíšu. Zároveň mu poskytnú aj návod návod na to, ako správne odfotografovať priestor tak, aby dizajnérom poskytol dostatok potrebných informácií.
Nakoľko sa však dizajnér so zákazníkom nemá príležitosť stretnúť osobne a nie je možné sa vzájomne spoznať, Kaplanová upriamuje pozornosť hneď na niekoľko základných otázok, ktoré je klientovi dôležité položiť ešte pred začiatkom akejkoľvek renovácie, či zariaďovania. Radia sa k nim otázky typu: „Budú sa v priestore pohybovať aj domáce zvieratá? Nachádzajú sa v domácnosti dospelé osoby so zdravotným postihnutím, bábätká, či tínedžeri, ktorí potrebujú dostatok osobného priestoru a súkromia?“
Rovnako je podľa dizajnérky nesmierne dôležité vcítiť sa do celej domácnosti a uvedomiť si, aký štýl a atmosféra v nej panuje. Rozhodne totižto nechcete prechádzať apartmánom tak, aby ste mali pri prechode z jednej miestnosti do druhej pocit, že ste prišli do úplne iného domova. Každý projekt musí byť v náležitej harmónii so zvyškom domácnosti.
Pri pohľade na súčasnú situáciu dizajnér Austin skonštatoval, že „nový štýl fungovania je vo svojej podstate nevyhnutný reset“, ktorý dizajnérska obec už dlhú dobu potrebovala. Práve až v tomto čase si totižto každý uvedomuje, ako veľmi potrebujeme naše domovy a ako veľmi dôležité je to, aby nám nielen vyhohovali, ale aby sme sa v nich cítili aj dobre.
Na druhej strane má však taliansky dizajnér opačný názor na vec. Carlo Ratti z dizajnérskej spoločnosti Carlo Ratti Associati sa domnieva, že práca z domu nemusí byť tak skvelá a bezproblémová, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ako vo svojom vyhlásení uviedol: „Pre väčšinu dizajnérov je ich práca najmä o spoločenských vzťahoch a komunikácii. To však v súčasnej situácii absentuje najväčšmi zo všetkého. Preto práca z pohodlia domova bude vyžadovať omnoho väčšie úsilie, než by tomu bolo za obvyklých podmienok.“
Brazílsky architekt Arthur Casas však v danej situácii vidí viac pozitív ako negatív. Podľa jeho slov konečne „nastal skvelý čas na prehodnotenie konceptu práce z domu, ktorý sa začal objavovať a praktizovať už v 90. rokoch minulého storočia – no nikdy sa nedokázal rozšíriť natoľko, aby nadobudol celosvetový rozmer. Vďaka súčasnej situácii máme možnosť popremýšľať nad tým, či je v priebehu výkonu nášho povolania skutočne nevyhnutné neustále cestovať.“ Podľa Casasa je preto zrejmé, že aj keď disponujeme technológiami 21. storočia, stále sme si neosvojili nové zvyky a využívame tie zastarané a pochádzajúce ešte z minulého storočia.
Toto tvrdenie v značnej miere potvrdzuje aj vyjadrenie kolumbijského dizajnéra Davida Del Vallea, ktorý uviedol, že „v Kolumbii nevyužíva ani jedno dizajnérske štúdiu online spôsob práce. Všetky projekty sú vypracovávané tradične s využitím pera a papiera.“ Na druhej strane však rovnako uviedol, že z dôvodu povinnej domácej karantény sa jeho spoločnosť musela v nedávnej dobe preorientovať na nový spôsob fungovania, ktorý sa však preukázal ako prekvapivo efektívny. Podľa jeho slov sa „celý tím zmenil na nepoznanie, keď objavil svoju flexibilitu a o to väčšiu chuť pracovať. Služba Google Hangouts vylepšila ako kreatívnu, tak aj technickú a administratívnu časť našej práce, pričom využitie technológií našimi pracovníkmi sa vďaka tomu rozšírilo do omnoho väčšej miery.“
Celkovo je tak možné konštatovať, že celý sektor dizajnérov a architektov sa v období súčasnej pandémie pre zatiaľ drží viac, než dobre. Rovnako situáciu zhodnotil aj spoluzakladateľ nórskej spoločnosti Snøhetta, Kjetil Trædal Thorsen, ktorý uviedol: „Zatiaľ veci prebiehajú hladko a sme milo prekvapení tým, ako sa ľudia so súčasnou situáciou dokázali vysporiadať. Je skvelé, že aj napriek mnohým negatívam sa na prácu z domu dokážu pozerať optimisticky. V rámci našej spoločnosti dokonca mávame spontánne online narodeninové oslavy.“
Preto je možné konštatovať, že aj napriek opatrnému a nie príliš nadšenému prístupu mnohých dizajnérskych a architektonických štúdií k práci z domova, mnoho štúdií sa k nemu stavia maximálne optimisticky. Americká firma Rapt Studio navyše uviedla, že zamestnanci, ktorí sú aktuálne osamote uväznení vo svojich apartmánoch, majú (v porovnaní s predošlým obdobím) omnoho väčšiu chuť socializovať sa so svojimi spolupracovníkmi, s ktorými si tak utužujú vzťahy a vzájomne sa v týchto ťažkých časoch dokážu aj efektívne podporovať. Rovnako podľa slov spoluzakladateľa kanadskej spoločnosti ACDF Architecture – Maxima Frappiera, v súčanosti mnoho pracovníkov z tejto oblasti pochopilo aj to, nakoľko dokáže byť homeoffice efektívnym nástrojom. Ako uviedol: „Uznávam, že v prípade tých, ktorí sa doma musia starať o svoje ratolesti, je situácia trocha iná. Avšak zvyšok zamestnancov dospel k prekvapujúcemu záveru. Tým je poznatok, že homeoffice so sebou prináša vyššiu dávku koncentrácie, ktorá je zároveň spojená aj s lepším výkonom.“
Podľa redaktora amerického časopisu Dezeen, Toma Ravenscrofta, tak práve kríza koronavírusu môže konečne doviesť rôzne podniky, spoločnosti a štúdiá k tomu, aby začali praktizovať a využívať aj prácu na diaľku (s dnes tak donekonečna opakovaným názvom) „homeoffice“.
Na to, aby ste však dosiahli maximálnu dávku efektívnosti a kreativity, je potrebné zabezpečiť hneď niekoľko základných vecí. V prvom rade je potrebné vrámci domácnosti vyčleniť osobitný a tzv. „pracovný priestor“, ktorý vám bude slúžiť výhradne iba pre vybavovanie pracovných záležitostí.
Tento pracovný kútik by mal disponovať prirodzeným svetlom, príjemnou atmosférou a možnosťou prívodu čerstvého vzduchu. Môže v ňom byť umiestnený klasický písací stôl s kancelárskou stoličkou, ale aj obyčajná sedačka s konferečným stolíkom. Dôležité je, aby ste sa pri práci cítili pohodlne a uvoľnene – a preto zariadenie pracovného priestoru podriaďte vlastným preferenciám.
Čo je však dôležité a platí pre akokoľvek vybavený pracovný priestor, je čistota a poriadok. Neznamená to, že na stole nemôže byť umiestnená napríklad váza s čerstvo natrhanými kvetmi pre dotvorenie príjemnej atmosféry. Práve naopak. V čase, kedy sme uzatvorení v objekte o výmere niekoľkých metrov štvorcových, je viac než vhodné priniesť si z vonkajšieho prostredia trocha zelene a prírody aj do vnútra. Rozhodne by ste sa však mali vyvarovať stohu papierov, špinavých šálok a rozhádzaných dokumentov.
