31. august 2020

Očarujúci parížsky apartmán vhodný pre štýlovú rodinu moderného páru

Očarujúci parížsky apartmán vhodný pre štýlovú rodinu moderného páru


Stoličky Josepha Franka rozložené okolo na mieru vyrobeného jedálenského stola Fabrizia Casiraghiho).

Veľkému parížskemu apartmánu vdýchol nový život dizajnér Fabrizio Casiraghi.

Pani a pán mali všetko vyriešené. Teda aspoň si to mysleli. Štýlový parížsky pár si totižto zakúpil veľký apartmán s mnohými malými miestnosťami v druhom okrsku a promptne v ňom zbúral všetky steny. Mladá dvojica totižto nemala žiadne deti a aj napriek mnohým snahám sa zdalo, že to tak aj ostane. Hádajte, čo sa však stalo po kúpe bytu. Len týždeň po ich nasťahovaní pani otehotnela. Následne otehotnela znova. Skrátka a jasne tak potrebovali kompletne vybavené a prispôsobené prostredie pre to, aby mohli viesť klasický buržoázny parížsky a zároveň rodinný život. Z toho dôvodu sa začali obzerať po novom domove.


Knižnica zahŕňa mramorový koktailový stolík architekta Gae Aulentiho, francúzsky koberec z 19. storočia a pár kresiel od interiérového dizajnéra Davida Hicksa, ktoré sú pokryté tkaninou značky Pierre Frey. Rovnako sa tu nachádzajú aj vintage lampy a africké masky pochádzajúce z 20. storočia.


Casiraghi prišiel s nápadom umiestnenia abstraktného umeleckého diela na strop vstupnej haly, ktoré bolo inšprované tvorbou maliara Ellswortha Kellyho. Francúzske kreslá z 19. storočia sú zasa pokryté tkaninou značky Nobilis. Taktiež sa tu nachádza aj maľba z 20. storočia.

Miesto, ktoré našli je natoľko klasické, nakoľko bohémske bolo miesto pred tým. Jedná sa o bludisko izieb a chodieb s rozlohou 446 metrov štvorcových, ktoré sa rozlieha výhradne na jednom poschodí. Budova pochádza z roku 1900, no bola vybudovaná tak, aby pripomínala ešte skoršiu éru.

Prepracované ozdobné lišty tak pripomínajú duch takzvaného „ancien regime“, a teda absolutistického Francúzska. Dekorácia priestoru si preto vyžadovala skutočne delikátny prístup. Perfektnou rovnováhou by bolo zariaďovanie v štýle, ktorý sa nachádza medzi príliš preplneným a na druhej strane príliš tzv. “funky“ prístupom. No kde presne sa nachádzala vytúžená zlatá stredná cesta, to nevedel ani jeden z mladomanželov.

V snahe nájsť ju si preto povolali na pomoc Fabrizia Casiraghiho - mladého talianskeho dizajnéra, ktorý si ešte pred piatimi rokmi založil vlastný podnik v Paríži. Nakoľko od daného času spôsobuje v priemysle značný rozruch a o zákazky nemá núdzu, ich voľba bola jasná. Casiraghi vyrastal v modernistickom Miláne a svoj dizajnérsky talent vypiloval v nesmierne vplyvnom štúdiu Dimore Studio, ktoré ukázalo svetu, čo človek dokáže s takzvaným „mišmašom“ nájdených objektov a takou farebnou škálou, akou disponuje aj krabička pasteliek. Avšak vo viacerých spôsoboch apartmán nehovorí jeho rodným jazykom.


V hale visí umelecké dielo Clauda Kintzlera, pričom tienidlo a látkový záves sú vytvorené z tkaniny značky Clarence House. Rovnako sa tu nachádza aj stôl z 30. rokov 20. storočia, koberec značky Maison Leleu a svietnik od francúzskeho interiérového dizajnéra Jeana Royèra.

Na margo renovácie Casiraghi uviedol: „Projekt bol pre mňa osobne spočiatku náročný, no v tom dobrom slova zmysle. Milujem výzvy a táto renovácia pre mňa predstavuje všetko nové. V Miláne totižto nič také neexistovalo. So štúdiom Dimore totižto vždy išlo o prípad hladkých skriniek, ktoré sa pokrývali rôznymi objektmi a farbami. Toto je však presný opak. Ide o skrinky, ktoré rozprávajú až príliš. Do miestnosti preto musíte vstupovať tak trocha po špičkách.“

Vezmite si napríklad veľkú obývaciu izbu tohto apartmánu. Steny doslova žijú vďaka rytinám a odliatkom, ktoré sú jednou z pých francúzskeho dekoratívneho umenia. Casiraghi ho navyše o niečo viac zosilnil pridaním výrazných prvkov v bronzovej farbe. Následne však odporoval všeobecnému lesku v štýle rokoko s dvoma hrubými, takmer brutálne abstraktne tvarovanými sadrovými stropnými svietidlami od moderného dizajnéra Alexandra Logého. Taktiež je v priestore možné nájsť nástenné svietidlá od Jeana Royèra s vlnitými ramenami, ktoré sú podobné úponkom rastlín. Vďaka spomínaným prvkom tak priestor dosiahol dokonalú rovnováhu.


Starožitné a historické bytové zariadenie ozdobuje obývaciu izbu, ktorá je korunovaná lustrom od Alexandra Logého a maľbou Roberta Marca.

Je všeobecne známe, že Casiraghi miluje ozdobovať steny a stropy rôznymi freskami. Strop preto ozvláštnil sebe vlastným šarmom a na steny salóna Proust v Drouant (ikonická parížska reštaurácia, ktorú len prednedávnom kompletne zrenovoval) mienil namaľovať pestré a imaginárne víly. Čím viac o tom však premýšľal, tým viac sa mu zdalo, že takáto výstrednosť do daného priestoru nepatrí. Ako uviedol: „V apartmáne, ktorý je do takej miery dekorovaný už sám o sebe, je lepšie zvoliť skôr niečo geometrické. Preto sme sa rozhodli pre využitie foriem a prvkov inšpirovaných maliarom Ellsworthom Kellym. Ide pritom o referenciu, ktorá je vždy akousi mojou súčasťou.“ Takýmto spôsobom sa teda v priestore objavili dva robustné a neočakávané modré tvary, ktoré sa po vchode do miestnosti nad vami vznášajú. Aj keď ide o jednoznačne prekvapujúci prvok, rozhodne do priestoru zapadá.

Je pritom možné konštatovať, že Casiraghi rozhodne disponuje akousi svojou značkou. Maliar Kelly, ktorý pracoval s freskami a so zaoblenými rohmi sú len niekoľkými z mnohých elementov, ktoré sa v ním zrekonštruovaných priestoroch vyskytujú pravidelne. Aby ste však skutočne uzreli jeho umelecký podpis, musíte sa priestoru prizrieť dôkladnejšie. Sám sa však vyjadril v inom duchu, keď skonštatoval: „V skutočnosti nemám svoj typický podpis. Ak by som mal svoj vlastný štýl už teraz, a teda v mojich 33 rokoch, čo by som robil, keby som mal 50? Preferujem prispôsobovanie sa klientovi a dôsledné načúvanie jeho želaniam.“


V detskej izbe sa nachádzajú na mieru vytvorené záhlavia postele a baldachýny, ktoré sú vyrobené z látky značky Pierre Frey. Taktiež sa v miestnosti nachádza stolná lampa pochádzajúca z 50. rokov 20. storočia, ktorá je umiestnená na anglickom nočnom stolíku z 19. storočia.


V hlavnej kúpeľni sa nachádza potlačená tkanina z 19. storočia, ktorá visí nad vaňou od značky The Water Monopoly. Pásikavé závesy sú vyrobené z tkaniny určenej pre exteriér od talianskej značky Dedar.

Všetky Casiraghiho projekty začínajú obrovskou paletou predstavujúcou zbierku obrázkov, materiálov a kúskov textu, ktorá je zaslaná klientom. Je však dôležité poznamenať, že táto paleta rozhodne nepredstavuje hlavnú šablónu pre projekt. Ide skôr o akýsi ukazovateľ smeru, ktorý dizajnéra navádza k zatiaľ nepoznanej destinácii. Ako uviedla pani domu: „To, čo sa mi na Fabriziovi páči je to, že sa k nám nevrátil s rovnakými obrázkami, aké sme mu zaslali my.“ Napríklad v kuchyni Casiraghi navrhol podlahu z terrazzo dlaždíc v tehlovej farbe. Materiál terrazo je pritom už dlhú dobu klasickým milánskym prvkom. Rovnaké podlahy mala napríklad aj Casiraghiho stará mama. Majiteľke apartmánu sa daný nápad nesmierne zapáčil. O to lepším bol pre to, že v Paríži je v súčasnosti terrazzo novinkou, ktorá je neskutočne trendy. Tak trochu ide o „m'as tu vu“ - a teda prvok hovoriaci „Hej, pozri sa na mňa.“

Ako ale majiteľ apartmánu, ktorý zhodou náhod pracuje v módnom priemysle, skonštatoval: „Neverím veciam, ktoré sú príliš „à la mode“. Ich zakomponovanie do priestoru predstavuje niečo ako zhliadnutie filmu v hlavnej úlohe s hercom, ktorý je až príliš známy. Film tak môže mať neskutočný príbeh a zápletku, no tie vás nezaujmú, pretože po niekoľkých minútach sa pozastavíte nad hereckým obsadením a poviete si: Počkať, nie je to ten herec, čo … ?“. Koniec koncov tak majitelia navrhli použiť staré terakotové dlaždice, takzvané tomettes, ktoré je možné nájsť takmer v každej domácnosti naprieč celým Francúzskom. Podľa majiteľa ide o „francúzsku verziu terrazza, s ktorou by však nikdy neprišli, ak by nebolo pôvodného návrhu Fabrizia.“


Sedačky pokryté látkovými poťahmi od značky Nobilis lemujú na mieru vyrobený zrkadlový koktailový stolík v obývacej izbe. Umelecké kúsky predstavujú (zľava) maľbu od Georgesa Rouaulta a Augustea Herbina. Taktiež sa tu nachádzajú chrómované lampy zo 70. rokov 20. storočia umiestnené na stolíkoch z plexiskla, ktoré boli vyrobené na mieru.

V priebehu realizácie projektu však samozrejme nešlo všetko hladko. Problémy sa vyskytli predovšetkým vtedy, keď došlo k stretu jednotlivých názorov. Majiteľka k tomuto poznamenala: „Myslím si, že spočiatku to pre Fabrizia nebolo jednoduché. Existujú totižto veci, ktoré sa páčia mne a veci, ktoré sa páčia môjmu manželovi. Náš vkus však nie je vždy rovnaký. Niekedy sa zdá, že obaja žijeme v dvoch úplne rozličných krajinách.“


Casiraghi v knižnici.

Koniec koncov sa však jednotlivé štýly akýmsi spôsobom zblížili až do bodu, kedy sa stalo nesmierne komplikovaným určiť, ktorý kúsok bol kým zvolený. Ako majiteľ skonštatoval: „Keď náš priateľ prišiel na návštevu, povedal - Je zrejmé, že toto bol Fabriziov nápad, no zároveň je to aj kúsok, ktorý sa k vám maximálne hodí. A to je kompliment, v ktorý manželka dúfala.“

Zdroj: Thetelegraph, Admiddleeast

Možno zdieľať

ĎALŠIE NOVINKY