Podľa Michelle Ogundehinovej je na čase chopiť sa čierno-bielych interiérov.

Apartmán nachádzajúci sa vo francúzskom Lyone, ktorý bol navrhnutý štúdiom Maison Hand.

S príchodom nového roka bola dekoratívna nálada pomerne veselá. Všetci sme boli nadšení z optimistického „zeleného momentu“, a to ako doslova (so všetkými odtieňmi zelenej na popredných priečkach obľúbenosti), tak aj metaforicky (v zmysle ekológie a environmentalistiky). Ani sme sa však nenazdali a úplne nová éra už stojí pred nami, pričom téma spoločenskej konverzácie sa skutočne rýchlo a rapídne mení. Príklon k jednofarebnosti bol tak pomerne predvídateľný. Či už hovoríme o móde, interiéroch alebo o súčasných udalostiach, čierno-biely prístup nie je komplikovaný a zároveň je aj jednoduchý pre vlastné prispôsobenie. No jeho presun do centra pozornosti v súčasnosti disponuje hlbším významom. Hovorí o realizme a priamočiarosti. Monochromatické vyhliadky tak ešte nikdy nepôsobili natoľko predvídavo.

Neutrálne farby v apartmáne navrhnutom štúdiom Maison Hand, ktoré príjemne spájajú čiernu a bielu farbu.

Ak o bielej farbe ľudia zmýšľajú ako o dokonalej čistote a o čiernej farbe ako o absencii všetkého, potom je prirodzené, že o sa bielej taktiež uvažuje aj ako o prázdnom liste a v prípade čiernej ako o hromadnom vymazávaní. Koniec koncov, obe farby však ponúkajú príležitosť prepísať knihu pravidiel a naplánovať dizajnu odlišnú trajektóriu. Je to niečo ako uskutočnenie kompletného resetu vášho počítača v snahe prinavrátiť ho k továrenským nastaveniam.

V prípade nového monochromatického trendu je možné hovoriť o dvoch nesmierne dôležitých vlastnostiach. Jednou z nich je to, že jeho tohtoročná podoba nie je o jednofarebnom vytváraní blokov a dokonca ani o vytváraní a aplikovaní rôznych odtieňov sivej. Ide o vytvorenie priestorov, v ktorých sa spája čierna s bielou. Jeho druhou základnou vlastnosťou je to, že v danom štýle ide o niečo, čo podporuje pohodlnú súhru jednotlivých prvkov a je nevyhnutným pre úspech.

Kuchyňa v lyonskom apartmáne štúdia Maison Hand disponuje lesklými čiernymi dlaždicami a bielou skrinkou, ktoré sú umiestnené na stredne tónovanej šedej stene.

Posledný krát sa monochromatický štýl stal hitom dizajnérskych rebríčkov ešte v 80. rokoch 20. storočia. V danom období boli ťažko udržiavateľné matné čierne povrchy kombinované s rovnako drahými (a očividnými) dizajnérskymi ikonami - akými boli napríklad sedačka z bielej kože značky Barcelona a robustné čierne kreslá značky Le Corbusier.

Dizajn bol tvrdý a chladný, implikoval prestíž a elitizmus a rovnako aj úplne symptomatickú éru s mottom „chamtivosť je dobrá“. Daný dizajn tak nemal absolútne nič spoločné s relaxom alebo praktickosťou. V prípade akýchkoľvek interiérov domácnosti sa tak jednalo skôr o bankársku miestnosť, než príjemnú rodinnú obývaciu izbu.

Biele stropy náležite pozdvihujú priestor v lyonskom apartmáne.

Do 90. rokov minulého storočia bolo všetko výhradne o jednej farbe. Jednoducho povedané: biela verzus čierna. Buď - alebo. Iba málo ľudí sa pritom uspokojilo s kompletne čiernym domovom. Štýlovým sa stal naopak biely domov, ktorý doslova vymazával nechuť predošlého desaťročia. Zaujímavým pritom je, že v roku 1994 bolo možné evidovať vznik spoločnosti The White Company, ktorá bola založená Chrissie Ruckerovou na podnet toho, že pri zariaďovaní svojho domova nemohla nájsť domové dekorácie vo farbe, ktorú požadovala.

Lyonský apartmán využíva odtiene od matnej čiernej ako uhoľ až po lesklú čiernu, v ktorej sa poväčšine vyrábajú obrovské klavírne krídla.

Je zrejmé, že svetlé odtiene môžu byť ako transformačné, tak aj odrážajúce a rovnako aj vnútorne upokojujúce. Ich voľba predstavuje atraktívnu a zvodnú možnosť v súčasnom hektickom svete. No v priebehu tohto desaťročia sme taktiež mali možnosť vidieť isté komplikácie spojené s touto farbou. Rozhodne „out“ sa stal odtieň Brilliant White a do módy zasa naopak prišiel odtieň Dutch White alebo Chinese White, no dokonca aj Spanish White, Cotton Street, Pointing a Dimity. Nezávisle od názvu použitej farby však biele interiéry ostávajú pomerne žiadané, rovnako ako aj ľahké povrchové úpravy a vybavenie v danej farbe, ktoré predstavujú konštantne ostražitú domácnosť.

Čierno-biely interiér parížskeho apartmánu, ktorý bol navrhnutý štúdiom Gilles & Boissier.

Nulté roky ohlásili nadvládu škandinávskeho štýlu. Išlo o štýl stále rozhodne bledý a tlmený, no metaforicky zahriaty svetlým drevom a jemnými škvrnami sivej. Do konca roka 2010 sa pritom práve sivá farba stala jednou z najobľúbenejších volieb interiérových dizajnérov. Označená za novú neutrálnu farbu znamenala predbežný začiatok hnutia, ktoré sa pomaly odkláňalo od nordickej estetiky.

Bez ohľadu na to je však možné konštatovať, že sivá nebola nikdy ničím viac ako len novým odtieňom bledoružovej farby s názvom „magnólia“. Aj v jej prípade sa tak jednalo iba o predvolenú voľbu v prípade, keď už človek skutočne nevedel čo s interiérom urobiť. Ak by to tak nebolo, nevyhnutne by vznikla istá reakcia.

Vo vnútri parížskeho apartmánu štúdia Gilles & Boissier.

Pre dizajnérku Abigail Ahernovú, v prípade ktorej sa tmavý dizajn stal jej značne predávaným osobným podpisom, bol rok 2010 obdobím, kedy pretvorila vôbec prvý obchod (a následne aj svoj domov) na kompletne tmavú verziu. Ako uviedla: „Nešlo o to, aby som vytvorila provokatívny dizajn. Aplikovala som ho však v obchode a nesmierne ma to nadchlo. Spôsob, akým sa priestor zmenil a aký dojem vo mne vyvolával jednoducho spôsobilo, že som sa rozhodla pretaviť daný dizajn aj do svojho domova.“.

Pred celým jedným desaťročím pritom šlo o pomerne radikálny krok. Znamenal začiatok jej „príchodu na scénu“, vďaka ktorému ju mnohé interiérové magazíny začali vo veľkej miere zahŕňať do svojich článkov a pravidelných rubrík. Keď sa v danom čase zúčastnila jedného z mnohých rozhovorov, opísala svoj domov ako „súlad okúzľujúceho priestoru s kúskom odvážnosti“, ktorý rozpráva „príbeh s istou dávkou dramatickosti.“.

Drevo pridáva svetlým komponentom parížskeho interiéru potrebné teplo.

A v súčasnosti? Ahernovej láska k danému dizajnu stále horí silným plameňom, vďaka čomu sa jej domov postupne vyvinul až k dekoratívnemu štýlu, ktorý zahŕňa sériu koordinovaných a príjemne temných odtieňov. Všetky farby pritom pochádzajú z farebnej palety jej vlastnej značky, na ktorej je možné nájsť konkrétne až 23 farieb. Ide o výber, ktorý zahŕňa takmer čierne odtiene hnedej, žltohnedú farbu zmiešanú s burgundy, teplú čiernomodrú farbu, hlbokú sivú a niekoľko (takmer lesných) odtieňov zelenej. Ahernová pritom konštatovala: „Domov s takýmito farbami pôsobí luxusne a takmer ako zámotok, pričom taktiež pretavuje tú najvšeobecnejšiu a najbežnejšiu izbu na útulné a zmyselné miesto. Keď chcete dosiahnuť krásny tmavý dizajn, v snahe nezničiť ho budete potrebovať aplikovať aspoň niekoľko teplejších odtieňov. Práve nimi totižto priestor posuniete na úplne novú úroveň.“ Ak spomínané skutočnosti skombinujete s kvantom štruktúr, okamžite sa z interiéru stane skutočne pohodlná miestnosť, pričom to, ako bude pôsobiť, je skutočne veľkou myšlienkou stojacou za pokusom o vytvorenie výhradne tmavého interiéru.

Čierne akcenty v zmesi povrchových úprav dodávajú priestoru štrukturálnu zaujímavosť.

Ako Ahernová taktiež konštatovala: „Všetci sa usilujeme o vytvorenie teplých a útulných priestorov, do ktorých sa môžeme uchýliť pred vonkajším svetom.“.

Ide o sentiment podporovaný aj dizajnérkou Lucy St Georgeovou, ktorá je okrem majiteľky vyzývavej čiernej kuchyne rovnako aj spoluzakladateľkou bizarného online obchodného strediska spoločne s Jane Rockettovou. Podľa jej slov vás „čierna dokáže prinútiť k tomu, aby ste sa cítili mocne, silne, pôvabne a sexy. Trikom je nájsť správnu teplú farbu s vhodným odtieňom, vďaka ktorej sa váš interiér premení na pokojný a útulný priestor.“.

Je to pritom práve táto problematika odtieňov, ktorá je ústrednou tematikou monochromatického oživenia roku 2020. Ide o nuansu, ktorú sme už spomínali, a ktorú predpokladala aj Ruth Mottersheadová (ako marketingová riaditeľka spoločnosti Paint and Paper Library). Tá pritom len nedávno predstavila sadu šiestich párov zladenej bielej a čiernej farby v spolupráci s Kráľovským inštitútom britských architektov, z ktorých každý pár zdieľa rovnaký jemný tón od okrovej, cez modrú, zelenú, tmavošedú alebo šedú farbu. Ako vysvetlila: „Biela ostáva aj naďalej nesmierne populárnou voľbou.“ Nová monochromatická farebná paleta má preto za cieľ „povoliť ľuďom využívať čiernu farbu s ľahkosťou a uvidieť ju v novom svetle miesto toho, aby sme si o nej aj naďalej mysleli, že je nesmierne výrazná, surová a náročná.“.

Zdroj: www.designbold.com, www.homify.co.uk

{gallery}blog/monochromaticky-dizajn-novy-dizajnersky-trend{/gallery}